9.11.2023 (SITA.sk) –
aktualizované 9. novembra, 16:49
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) trvá na tom, že postavenie obvinených policajtov mimo službu bolo zákonné a dôvodné a naplnilo všetky formálne náležitosti.
Šéf rezortu vnútra to uviedol v reakcii na štvrtkovú tlačovú besedu Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO), ktorú poskytlo Ministerstvo vnútra (MV) SR. Šutaj Eštok tiež zdôraznil, že vždy bude konať a postupovať len v zmysle zákona.
Nerešpektovanie stanoviska
Pri pozbavení služby verejných funkcionárov so štátnozamestnaneckým či služobným pomerom má zamestnávateľ vopred žiadať Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) o súhlas. Iná situácia sa týka verejných funkcionárov, ktorí sú napr. členmi vlády, poslancimi či sudcami.
Vysvetlila na štvrtkovej tlačovej besede predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzana Dlugošová, ktorá tvrdí, že status chráneného oznamovateľa, ktorý udeľuje prokurátor, má byť v praxi rešpektovaný.
V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem
Ministerstvo vnútra však pri postavení vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu mimo služby toto stanovisko nerešpektovalo a neobrátilo sa ani na ÚOO. Dlugošová zároveň zdôraznila, že v kauze „vojna v polícii“ nestojí úrad na žiadnej strane.
„Našou úlohou je dodržiavať zákon, rešpektovať a garantovať princípy ochrany oznamovateľov v reálnom živote. V tomto štádiu sa úrad venuje výlučne otázke, či mal zamestnávateľ, teda ministerstvo vnútra, povinnosť obrátiť sa na úrad pred pozbavením výkonu štátnej služby chránených oznamovateľov,“ povedala predsedníčka úradu.
Žiadosť o súhlas
Podľa zákona nemusí zamestnávateľ žiadať o súhlas iba v takom prípade, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa.
„Zamestnávateľ však pozbavil policajtov výkonu štátnej služby a rozhodol podľa vlastného úsudku, keďže zákon mu ukladá aj posúdiť, či bude ohrozený dôležitý záujem štátnej služby. Práve preto, že túto otázku mal posúdiť, mal sa na nás obrátiť, aby sa vylúčilo, že takýto krok nie je dôsledkom odvety a nie je motivovaný oznámením,“ spresnila Dlugošová.
Sankcie za porušenie zákona
Za porušenie zákona tým, že si zamestnávateľ nevyžiada súhlas ÚOO, môže inštitúcia uložiť sankciu až do výšky 100-tisíc eur.
„Zároveň to, samozrejme, nemusí byť jediná cesta, ale pre úrad to je prvá a najpodstatnejšia cesta,“ tvrdí Dlugošová. Uložením pokuty sa však všetko nekončí.
„Tým, že zákon jednoznačne stanovuje, že úkon bez súhlasu ÚOO je zo zákona neplatný, z toho vznikajú nejaké právne dôsledky a treba čeliť tej realite, že postupom ministerstva vnútra sa rezort nachádza voči chráneným oznamovateľom v konkrétnom právnom spore,“ vysvetlila.
Organizácia, ktorá interpretuje
Dodala, že ÚOO zároveň neslúži ako právny zástupca oznamovateľov, sú len servisnou organizáciou, ktorá vysvetľuje, interpretuje a v prípade potreby sankcionuje.
Ako ďalej informovala Dlugošová, od vzniku úradu inštitúcia eviduje 58 chránených oznamovateľov. Zdôraznila, že status chráneného oznamovateľa neudeľuje úrad, ale príslušná prokuratúra alebo správny orgán.
Viac k témam: Minister vnútra SR, oznamovatelia protispoločenskej činnosti, predsedníčka, Sankcie, Štátna služba, Vojna v polícii
Zdroj: SITA.sk – Ministerstvo vnútra podľa ÚOO nerešpektovalo status chráneného oznamovateľa, Šutaj Eštok však trvá na svojom (video) © SITA Všetky práva vyhradené.