Absolútna a relatívna vlhkosť
Na naše vnímanie teploty má vplyv vlhkosť vzduchu. Pokiaľ ide o samotnú vlhkosť, treba rozlišovať medzi absolútnou a relatívnou vlhkosťou. Absolútna vlhkosť sa udáva ako celkové množstvo vodnej pary (vyjadrené obvykle v gramoch), nachádzajúce sa v objemovej jednotke vzduchu (obvykle v kubickom metri). Táto veličina však má pre bežný život malý význam. Hodnota relatívnej vlhkosti hovorí, do akej miery je určitý vzduch nasýtený vodnou parou a uvádza sa v percentách. Ak má nejaké množstvo vzduchu relatívnu vlhkosť povedzme 30 %, znamená to, že vzduch obsahuje 30 percent z maximálne možného obsahu vlhkosti (relatívna vlhkosť takéhoto vzduchu by bola 100 %).
Úlohu hrá aj teplota
Vyzerá to jednoducho, keby to trošku nekomplikoval ďalší parameter, ktorým je teplota. Vzduch je totiž schopný pojať tým viac vlhkosti, čím je teplejší. Znamená to, že pri teplote povedzme 20 stupňov treba na úplné nasýtenie vzduchu viac gramov vodnej pary ako pri teplote povedzme nula stupňov. Čo to ale znamená? Znamená to tiež, že pri rovnakom absolútnom množstve vodnej pary má teplejší vzduch nižšiu relatívnu vlhkosť ako vzduch studený.
Výrazne závisí na teplote
Táto teplotná závislosť relatívnej vlhkosti je veľmi výrazná. Ak by sme určité množstvo vzduchu, ktorý má teplotu 10 stupňov a jeho relatívna vlhkosť je 100 % (teda je absolútne nasýtený), zohriali napríklad na 20 stupňov, klesne jeho relatívna vlhkosť na 50 % (množstvo vodnej pary je v ňom ale stále to isté!). Táto vlastnosť je kľúčová pri zabezpečovaní prijateľnej relatívnej vlhkosti v našich domácnostiach. Podľa odborníkov sa ideálna vlhkosť vzduchu – pre človeka – pohybuje v rozsahu tak od 45 do 60 percent.
Nízka vlhkosť je nezdravá
Pri začatí vykurovacej sezóny sa však relatívna vlhkosť v mnohých panelákových bytoch pohybuje hlboko pod touto hranicou, niekedy na úrovni len 20 %. Pri týchto hodnotách sa človek cíti podobne ako na púšti. Pokožka, sliznice očí, nosa, prínosových dutín a hrdla v suchom prostredí odovzdávajú vlhkosť okolitému priestoru, čo spôsobuje ich vysušovanie. To vedie k celkovému oslabeniu a zníženiu obranyschopnosti organizmu pred vírusovými ochoreniami, ktoré na nás práve v tomto období útočia.
Mikroorganizmy neznášajú 60 % vlhkosť
Odborníci tvrdia, že mikroorganizmy, spôsobujúce typické nemoci z nachladenia, „neznášajú“ relatívnu vlhkosť 60 %, čiže pri tejto vlhkosti ich prežíva najmenej. Relatívnu vlhkosť 60 % by sme však v byte nemali prekračovať, aj keď by to ešte pre nás bolo prijateľné. Pri takejto vysokej vlhkosti už totiž hrozí, že na studenších povrchoch bytu (kúty s tepelnými mostmi do vonkajšej konštrukcie) dosiahne relatívna vlhkosť hodnotu 100 % a dochádza tam k zrážaniu vodnej pary a k vzniku miest, na ktorých si začnú „lebediť“ plesne. Teda ak vlhkosť presiahne takých 60 %, treba byt vyvetrať, a to intenzívnym nárazovým vetraním, pri ktorom sa vymení vzduch za studený vonkajší, pričom ale povrchy stien a nábytku ostanú teplé.
Vetraním vlhkosť znížime
Ak máte domácu meteostanicu, možno si poviete: načo ale vetrať, keď vonkajší vzduch má relatívnu vlhkosť povedzme až 80 % (pri snežení aj viac). Tu si spomeňte na to, čo sme uviedli vyššie: Ak sa vlhký studený vzduch ohreje, jeho relatívna vlhkosť rapídne klesne, takže vetraním vždy znížite vlhkosť. Vlhkosť vzduchu je aj faktor, ktorý ovplyvňuje naše vnímanie teploty. Čím je vzduch vlhší, tým sa nám zdá (pri konštantnej objektívne meranej teplote) teplejší. To pozorujeme napríklad na dovolenke pri mori, kde je vysoká vlhkosť a preto teplote prisudzujeme vyššiu hodnotu, než akú skutočne má.
Vyššia vlhkosť, príjemnejší pocit
Podľa odborníkov pociťujeme teplotu 30 stupňov na púšti, kde je sucho, ako teplotu 27 stupňov, zatiaľ čo v tropickom lese ju vnímame ako teplotu 40 stupňov. To má implikácie aj pre kúrenie a vetranie v našich domovoch. Ak má v izbe napríklad 21 stupňov a vlhkosť 55 %, cítime sa „teplejšie“ ako pri rovnakej teplote, ale vlhkosti len 25 %. Je to najmä preto, lebo pri nízkej vlhkosti sa intenzívnejšie odparuje voda z povrchu nášho tela, no a proces odparovania nám odoberá teplo (opäť fyzika…). Čo dodať? No vlastne nič – skúste nad tým všetkým porozmýšľať pri vytváraní pohody vo vašom útulnom príbytku.
Zdroj:www.korzar.sme.sk