21.11.2020 (Webnoviny.sk) – Poslanci Národnej rady SR prijali v skrátenom legislatívnom nateraz viac ako 50 zákonov. Vyplýva to zo štatistík zverejnených na webe parlamentu.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v tejto súvislosti uviedla, že je logické, že v čase pandémie musí vláda prijímať rozhodnutia rýchlo, na čo slúži inštitút skráteného legislatívneho konania.
Stanovisko agentúre SITA sprostredkoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. Pre porovnanie, parlament v minulom volebnom období prijal v zrýchlenom režime za štyri roky o polovicu menej zákonov.
Niektoré zákony vrátila
Prezidentka podľa slov jej hovorcu pri svojom rozhodovaní vždy dôkladne zvažuje aj to, či bolo skrátené legislatívne konanie aj adekvátne odôvodnené, respektíve, či naň vôbec existoval dôvod.
„Práve z týchto dôvodov prezidentka NR SR v júli vrátila zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. V apríli sa prezidentka obrátila na Ústavný súd SR v súvislosti so zákonom o 13. dôchodkoch, pretože má záujem definitívne a právne záväzným spôsobom vyriešiť problém zneužívania inštitútu skráteného legislatívneho konania bez splnenia zákonných podmienok,“ doplnil Strižinec.
Podľa politológa Juraja Marušiaka treba rozlíšiť, kedy ide o mimoriadne okolnosti, čo môže platiť o niektorých opatreniach v bezprostrednej súvislosti s pandémiou a kedy o presadzovanie opatrení, ktoré môžu mať zásadné dôsledky na dlhodobé smerovanie Slovenska a života jeho občanov.
„V takomto prípade ide o zneužívanie inštitútu skráteného legislatívneho konania. Súčasná vládna garnitúra kritizovala tieto praktiky v prípade predchádzajúcej koalície ako napríklad pri schvaľovaní takzvaného trinásteho dôchodku bezprostredne pred voľbami do NR SR, ale evidentne sama sa nechala ňou inšpirovať,“ myslí si Marušiak.
Dva nálezy ústavného súdu
Marušiak upozornil na nález pléna Ústavného súdu Českej republiky, ktorý hovorí o tom, že „dôvodnosť skráteného legislatívneho konania nemôže byť založená len na konsenze poslancov, ale musí vychádzať zo závažnosti situácie, na ktorú je potrebné reagovať bezprostredne prijatím zákona alebo jeho zmenou“.
Poukázal na ďalší nález, ktorý hovorí, že „inštitút vyhlásenia stavu legislatívnej núdze (ekvivalent skráteného legislatívneho konania v SR, pozn. SITA) obmedzuje či relativizuje ústavné princípy deľby moci, pluralizmu, slobodnej súťaže politických síl a ochrany parlamentných menšín, a preto musia byť podmienky jeho použitia vykladané reštriktívne“.
Viac k témam: COVID-19, Koronavírus, prezident Slovenskej republiky
Zdroj: Webnoviny.sk – Čaputová pri rozhodovaní nad zákonmi vždy uvažuje, či bol dôvod na skrátené legislatívne konanie © SITA Všetky práva vyhradené.