21.7.2026 (SITA.sk) – O tom, prečo ženy zostávajú vo vzťahu so ženatým mužom, ako rozpoznať prázdne sľuby o rozvode a ako si nastaviť hranice, nám porozprával párový terapeut Lucian Kantor.
Vzťah so ženatým mužom je pre mnohé ženy bolestivou pascou. Na začiatku môže pôsobiť ako veľká láska či osudové spojenie. Muž sľubuje, že sa rozvedie, že v manželstve už dávno nie je šťastný, že zostáva iba kvôli deťom, hypotéke… Žena zatiaľ čaká. Najprv mesiace, potom roky. Žije v nádeji, že raz príde deň, keď si ju konečne vyberie.
Lenže čo ak sa nič nemení? Čo ak sa sľuby o rozvode stále posúvajú, pribúdajú nové výhovorky a žena zostáva v skrytom vzťahu, v ktorom nemôže byť verejnou partnerkou, prioritou ani súčasťou jeho skutočného života? Takýto vzťah môže postupne ničiť sebahodnotu, vyvolávať úzkosť a emocionálnu závislosť.
O tom, prečo ženy zostávajú vo vzťahu so ženatým mužom, ako rozpoznať prázdne sľuby o rozvode a ako si nastaviť hranice, nám porozprával párový terapeut Lucian Kantor.
Lucian Kantor je poradca, terapeut a kouč (AMRP, EFTA, EMCC), ktorý viac ako 30 rokov pomáha ľuďom nájsť vlastnú cestu k väčšej životnej spokojnosti, zdravému sebavedomiu a vedomým vzťahom.
V článku sa dozviete:
Prečo muž sľubuje rozvod, no nič nemení.
Ako sa z tajného vzťahu môže stať emocionálna závislosť.
Prečo je čakanie často silnejšie než realita.
Kedy sú reči o deťoch, hypotéke či zlom načasovaní len výhovorky.
Ako spoznať, či muž koná, alebo si len udržiava pohodlný dvojitý život.
Čo robí so sebahodnotou vzťah, v ktorom žena nikdy nie je prioritou.
Ako si nastaviť hranicu bez prázdnych ultimát.
Aké otázky si napísať na papier, keď sa žena nevie rozhodnúť.
Prečo žena často zostáva vo vzťahu so ženatým mužom aj vtedy, keď roky počúva tie isté sľuby o rozvode?
Pretože v takomto vzťahu neudržiava len kontakt s mužom, ale aj so silnou predstavou budúcnosti. Tá predstava má často väčšiu váhu než realita. Muž ju priebežne „živí“ slovami, gestami, momentmi blízkosti, ktoré pôsobia autenticky.
Žena potom nevníma len to, čo je, ale aj to, čo „už skoro bude“. Zároveň tu funguje psychologický mechanizmus investície, čím viac času, energie a emócií vložila, tým ťažšie je odísť. Odchod by totiž neznamenal len stratu vzťahu, ale aj konfrontáciu s tým, že roky čakala na niečo, čo sa nenaplnilo.
Dá sa povedať, že takýto vzťah môže byť návykový?
Áno, a to veľmi presne. Tento typ vzťahu funguje na princípe nepravidelného odmeňovania, podobne ako hazardné hry. Niekedy žena zažije intenzívnu blízkosť, vášeň, pocit výnimočnosti. Inokedy prichádza odstup, ticho, výhovorky. Práve táto nepredvídateľnosť zvyšuje emocionálnu závislosť.
Mozog sa učí „čakať na odmenu“ a je ochotný tolerovať dlhé obdobia frustrácie kvôli krátkym momentom naplnenia. Preto ženy často samy sebe nerozumejú, prečo je tak ťažké odísť aj keď racionálne vedia, že vzťah nefunguje.
Mnohé ženy si hovoria: „Keby ma nemiloval, nebol by so mnou.“ Je láska dostatočný dôvod na to, aby človek roky čakal v neistote?
Je veľmi dôležité odlišovať lásku a zamilovanosť. Láska je vzťah. Je obojstranná a vyvážená. Naproti tomu zamilovanosť je stav organizmu. Veľmi často je jeden z partnerov zamilovaný menej, alebo zamilovanosť u jedného z páru oslabuje. U ženatého muža to býva častejšie, preto samotná počiatočná zamilovanosť nestačí. Zamilovanosť prináša veľmi silné emócie, ale vzťah je vždy aj o rozhodnutí, zodpovednosti a konkrétnych krokoch.
Ak zamilovanosť nevedie k činom, zostáva jednostranným prežívaním, nie reálnym partnerstvom. Čakanie v neistote má navyše svoju cenu, postupne oslabuje sebahodnotu a schopnosť robiť jasné rozhodnutia. Otázka preto nestojí len „milujeme sa?“, ale aj „žijeme spolu reálny, dostupný vzťah?“.
Ako dokáže žena rozlíšiť, či muž naozaj prežíva vnútorný konflikt, alebo si len udržiava pohodlný dvojitý život?
Kľúčové je sledovať, či má konflikt dôsledky v realite. Muž, ktorý je naozaj vnútorne rozpoltený, sa dostáva do nepohodlia a robí kroky, ktoré niečo stoja. Môže ísť o otvorené rozhovory doma, dočasné napätie, konkrétne rozhodnutia. Naopak, ak sa situácia dlhodobo nemení a muž si udržiava stabilný „dvojitý systém“, nejde o konflikt, ale o komfort. Môže hovoriť o ťažkostiach, ale jeho život zostáva prakticky nezmenený.
Ak muž tvrdí, že je v manželstve nešťastný, ale napriek tomu v ňom zostáva, čo to o ňom ako mužovi hovorí?
Ukazuje to rozpor medzi tým, čo cíti alebo tvrdí, a tým, ako koná. Dôležité je nehodnotiť jeho charakter, ale čítať jeho rozhodnutia. Zostáva a to je fakt. Dôvody môžu byť pochopiteľné: deti, záväzky, strach zo zmeny, tlak okolia. No pre partnerku je podstatné, že jeho životné nastavenie je aktuálne inde. Nejde o to, čo by „možno chcel“, ale čo reálne robí.
Muž žene hovorí, že sa rozvedie „keď deti vyrastú“, „keď bude pokojnejšia situácia“, „po hypotéke“ alebo „po sviatkoch“.. Kedy sú to už len výhovorky?
V momente, keď nemajú konkrétnu štruktúru a nevedú k postupným krokom. Sľub „raz“ alebo „keď bude vhodný čas“ je psychologicky veľmi silný, ale prakticky prázdny.
Ak sa časový horizont neustále posúva a vždy sa objaví nová podmienka, ide o odkladanie. Reálne rozhodnutie má fázy, kroky a určitú mieru rizika, nie nekonečné čakanie na ideálne okolnosti.
Čo by si mala žena všímať viac než slová? Aké konkrétne činy ukazujú, že muž to myslí vážne?
Slová sú dôležité, ale bez činov zavádzajú. Podstatné je sledovať:
či robí konkrétne, viditeľné kroky smerom k zmene
či je ochotný znášať nepohodlie a straty, ktoré zmena prináša
či sa vzťah postupne presúva z tajnej roviny do reality
či jeho správanie zostáva stabilné aj mimo emocionálnych momentov
Čo robí s psychikou človeka vzťah, v ktorom musí čakať, skrývať sa, prispôsobovať sa a nikdy nie je úplnou prioritou?
Postupne narúša vnútornú stabilitu. Neustále čakanie a neistota vytvárajú napätie, ktoré sa môže prejaviť úzkosťou, vyčerpaním alebo stratou sebadôvery. Žena sa často učí potláčať svoje potreby, aby „neprišla o to málo, čo má“. Dlhodobo to vedie k tomu, že sa prestáva cítiť ako plnohodnotná partnerka a skôr funguje v role, ktorá je definovaná obmedzeniami.
Mnohé ženy sa hanbia priznať, že sú vo vzťahu so ženatým mužom. Môže zdieľanie napríklad s kamarátkou žene pomôcť, napríklad otvoriť oči?
Áno, pretože prináša korekciu reality. V izolácii si človek vytvára vlastný výklad situácie, ktorý býva ovplyvnený emóciami a nádejou. Úprimný rozhovor s niekým dôveryhodným môže pomôcť pomenovať veci, ktoré si žena sama pred sebou neformuluje. Nejde o to, aby ju niekto presvedčil odísť, ale aby získala širší pohľad.
Ako si môžeme v takejto situácii nastaviť hranicu? Napríklad povedať: „Ak sa do konkrétneho dátumu nič nezmení, odchádzam“? Má vôbec ultimátum vo vzťahu so ženatým mužom zmysel?
Má, ale iba ako nástroj vlastnej integrity, nie manipulácie. Ultimátum nie je pokus „prinútiť ho“, ale jasné vyjadrenie: toto sú moje hranice. Funguje len vtedy, keď je žena pripravená niesť dôsledky, teda aj skutočne odísť. Inak sa stáva ďalšou vetou, ktorá síce znie rozhodne, ale nemení realitu.
Aké otázky by ste odporučili žene napísať si na papier, aby si prestala idealizovať vzťah a pozrela sa na fakty?
Pomáhajú otázky, ktoré presúvajú pozornosť z predstáv na fakty:
Čo sa za posledný rok konkrétne zmenilo?
Ako vyzerá môj život dnes? Nie ten, ktorý si predstavujem?
Koľko zo vzťahu je reálne dostupné a koľko je skryté?
Čo by som si o tejto situácii myslela, keby sa netýkala mňa?
Čo ma v tomto vzťahu drží? Láska, alebo strach zo straty?
Aký je prvý malý krok pre ženu, ktorá cíti, že ju tento vzťah ničí, ale ešte nemá silu ho ukončiť?
Prvým krokom nie je radikálne rozhodnutie, ale návrat k sebe. To znamená začať si viac všímať realitu bez prikrášlenia a postupne obnovovať vlastné hranice.
Môže ísť o malé, ale dôležité zmeny, napríklad neorganizovať svoj čas výhradne podľa neho, neodpovedať okamžite, alebo si vedome plánovať aktivity, ktoré nesúvisia so vzťahom. Tieto kroky postupne znižujú emocionálnu závislosť a vytvárajú priestor pre jasnejšie rozhodnutie. Pokiaľ žena nemá silu ani na tieto jednoduché kroky, mala by vyhľadať odbornú pomoc.
Viac k témam: Nevera, psychológ, psychologická poradňa, Vzťahy
Zdroj: SITA.sk – Vzťah so ženatým mužom: Sľubuje rozvod, no roky sa nič nemení. Kedy ide len o výhovorky? – ROZHOVOR © SITA Všetky práva vyhradené.