13.11.2026 (SITA.sk) – Témou debaty Konzervatívnej kaviarne, ktorej hosťom je bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský je dianie vo Vyšehradskej štvorke, problematické slovenské postoje k Rusku a možné dopady amerických volieb na stabilitu a bezpečnosť v Európe.
Vyšehradská štvorka prechádzala v posledných rokoch obdobím hlbokého útlmu na najvyššej politickej úrovni. Miroslav Wlachovský zdôraznil, že pre Slovensko ako najmenší štát zoskupenia predstavuje V4 mimoriadne výhodný formát, v ktorom plníme úlohu svorníka. Paralýzu však podľa neho nespôsobovala Bratislava, ale hlbokom rozdielne postoje k ruskej agresii na Ukrajine a osobné konflikty medzi Budapešťou a Varšavou.
„Prečo V4 nefungovala na najvyššej úrovni, bolo práve kvôli ruskej agresii na Ukrajine a rozdielnym postojom jednotlivých krajín. Ten najväčší rozpor bolo cítiť najmä medzi poľskou vládou Donalda Tuska a vládou Viktora Orbána v Maďarsku,“ vysvetlil v rozhovore Miroslav Wlachovský. Pripomenul, že Budapešť dokonca poskytovala politický azyl stíhaným členom bývalého poľského kabinetu. Zlom však nastal po voľbách v Maďarsku a konci 16-ročnej éry Viktora Orbána, kedy nástup vlády Pétera Magyara vytvoril predpoklad pre obnovenie spolupráce.
Podľa Wlachovského má V4 obrovský pragmatický zmysel najmä pri rokovaniach o viacročnom rozpočte EÚ či priemyselnej transformácii, kde spoločným hlasom dokáže prečísliť aj tradičné zakladateľské štáty Únie.
Na mýty šírené v slovenskom verejnom priestore v súvislosti so stagnáciou V4 poukázal Daniel Lukáč. „V slovenskom éteri sa často šírili bájky o tom, ako vláda Matoviča alebo Ódora blokovala V4. Vlastne sme zistili, že až keď odišiel Viktor Orbán, tak zrazu V4 funguje a nie je v tom žiaden problém,“ doplnil Daniel Lukáč.
Poľský pohľad na Slovensko: Sme nelojálnym partnerom?
Ako vnímajú slovenskú zahraničnú politiku „na štyri svetové strany“ u našich severných susedov? Poľsko vníma ruskú agresiu ako existenciálnu hrozbu, čo má korene hlboko v histórii, cez delenie Poľska až po masaker v Katyni. Ako zdôraznil Wlachovský, Poliaci nevnímajú Rusko cez Moskvu vzdialenú 2000 kilometrov, ale cez Kaliningrad, vzdialený sotva 250 km od Varšavy, kde sú umiestnené rakety schopné doletieť do poľskej metropoly.
Rozdiel v pripravenosti na potenciálny konflikt medzi Poľskom a Slovenskom je alarmujúci. Zatiaľ čo Varšava masívne buduje svoju obranyschopnosť a civilnú odolnosť, na Slovensku vládne ilúzia bezpečia, alebo vytesňovania nebezpečenstva. Návštevy slovenských predstaviteľov v Moskve či rétorika Roberta Fica či Tibora Gašpara spochybňujúca spojencov stavajú Slovensko v očiach Poľska a poľskej verejnosti do pozície nelojálneho partnera.
„Tam nevysvetlíte žiadne politické nuancie. Oni sa ma pýtajú: vy ste sa zbláznili, že chodíte za Lavrovom do Moskvy? Je to vnímané ako správanie sa nelojálneho člena komunity, ktorá sa bráni pod tlakom,“ konštatuje Miroslav Wlachovský. Zároveň dodal, že v prípade konfliktu sa útok vždy vedie na najslabšiu časť múru, čím si ako krajina sami koledujeme o nebezpečenstvo.
Wlachovský pripomína, že s Ruskom máme veľmi málo spoločné. Vzájomná ekonomická výmena spočívala v dovoze ruských energetických surovín, ktoré, ako dodáva, Moskva už v roku 2008 použila ako nástroj na vydieranie Európy vrátane Slovenska.
K historickému ukotveniu Slovenska Stanislav Janota dodáva: „Je to šialené. Slovensko bolo tisíc rokov jednoznačne jasnou súčasťou Západu. Dávali sme prednosť pápežovi v Ríme a západnému typu kresťanstva. Až v druhej polovici 19. storočia sa tu objavilo pár ľudí, čo sa pozreli na Východ, a toto Slovensku ako jedinému stredoeurópskemu národu stále zostalo.“
Americké „midterms“ a Európa
Diskusia sa vrátila k nedávnym voľbám v USA. Výsledky priniesli masívnu „modrú vlnu“ a víťazstvo demokratov v oboch komorách Kongresu, čo znamenalo zásadnú porážku pre Donalda Trumpa.
Výsledok volieb a zmena pomerov bude mať dopad na celý rad procesov vo vnútri americkej administratívy okrem iného na personálne nominácie, vrátane postov veľvyslancov, čo sa môže dotknúť aj Slovenska.
Podľa Wlachovského bude najzaujímavejšie sledovať, ako tieto voľby povedú k nejakým zmenám vo vnútri Republikánskej strany. „Republikáni prehrali a množstvo z nich už v Kongrese nebude. Dôvod prečo republikáni stáli za Trumpom bol, že im zaručoval volebné víťazstvá. Ale toto kúzlo skončilo. Bude zaujímavé sledovať do akej miery sa budú republikáni od Trumpa dištancovať.“
„V mojich očiach to bola spektakulárna, katastrofálna porážka Trumpa v demokratických voľbách. A dôležité je povedať prečo krachol – kvôli arogancii a kvôli militantnosti,“ zhodnotil Trumpovo účinkovanie Lukáč.
Miroslav Wlachovský uzavrel diskusiu s dôrazom na to, že oslabený Trump v domácej politike môže preniesť svoju aktivitu do zahraničia, čo pre Európu znamená jediný jasný odkaz. „Záver pre Európu z týchto volieb je taký, že pekne pokračujme v budovaní svojich kapacít a svojej sily. Európa by mal stáť na vlastných nohách a byť v čo najmenšej miere závislá od vonkajších aktérov,“ zdôraznil exminister.
V rozhovore sa dozviete aj to:
Prečo Vyšehradská štvorka roky stagnovala a prečo za to nemôže ani Martovič, ani Ódor ani Petr Fiala.
Ako rétorika a praktické kroky slovenských predstaviteľov voči spojencom oslabujú medzinárodnú pozíciu Slovenska a prečo je to nebezpečné.
Prečo je Slovensko najslabším článkom východného krídla NATO pri potenciálnom hybridnom konflikte.
Aké razantné kroky robí nová maďarská vláda Pétera Magyara v boji proti korupcii a v čom spočívajú ústavné dilemy jej reforiem.
Prečo znamenali americké voľby v polčase mandátu historickú porážku pre Donalda Trumpa a aké poučenie si z nich musia vziať demokrati aj republikáni.
Viac k témam: Americké voľby, Diplomacia, Energetické suroviny, Zahraničná politika
Zdroj: SITA.sk – Miroslav Wlachovský: „Vy ste sa zbláznili, že chodíte za Lavrovom do Moskvy?“ pýtajú sa vo Varšave © SITA Všetky práva vyhradené.