Používanie bicykla pre cestu do práce, školy, či na nákup, využívajú v Bratislave podľa údajov mesta dve, maximálne tri percentá ľudí. Pre porovnanie, vo Viedni je to približne sedem percent. Tento stav je však, samozrejme, závislý od podmienok pre cyklistov a štruktúry cyklistických trás. Viedeň ponúka 930 km cyklotrás, v Bratislave je to približne 110 km. Keďže v Bratislave sú tieto trasy vybudované prevažne pre rekreačnú cyklistiku a priamo v meste absentujú, prepravu bicyklom využíva len malé percento obyvateľov. Okrem vytvárania nových cyklotrás Bratislava v súčasnosti chystá zavedenie systému verejných bicyklov. Bratislavčania by si tak mohli požičať bicykel na jednom mieste a vrátiť ho pri inom stanovisku. Celkovo sa uvažuje nad 24-mi stojiskami v rámci Bratislavy, pričom každý z nich bude mať 5 bicyklov a ďalších 5 uzamykateľných držiakov pre odloženie bicykla.
Okrem vybudovania bicyklových požičovní a stojanov samotným mestom, podporujú cyklistickú dopravu aj niektoré budovy. Prvá certifikovaná zelená kancelárska budova v Bratislave BBC 1 Plus ponúka nájomcom možnosť alternatívneho spôsobu dopravy. Pri budove je vybudované bezpečné a kryté stojisko pre bicykle a na prízemí budovy tiež sprchy, ktoré môžu zamestnanci využiť pred svojím príchodom do koncelárie.
Titulom hlavné cyklistické mesto Európy by sa mohol pochváliť Amsterdam, keďže v meste s približne 820 000 obyvateľmi si denne vyrazí na bicykli približne pol milióna ľudí. Amsterdam výrazne podporuje cyklistickú dopravu, ponúka množstvo cyklotrás a požičovní bicyklov. Taktiež v iných európskych mestách získal bicykel masovú obľubu, v Kodani tvorí až 36% podiel na doprave. K ďalším metropolám, ktoré výrazne podporujú cyklodopravu, patria napríklad Rím, Londýn, Paríž a Berlín.